Napadla vás niekdy spojitosť medzi difúziou a vznikom plesní? A viete, čo samotný proces difúzie znamená, prípadne ako plesne vznikajú a akým spôsobom sa ich môžeme zbaviť?
Difúzia je fyzikálnym procesom a znamená samovoľné rozptyľovanie častíc do priestoru. Toto označenie má svoje miesto aj v kultúrnom a antropologickom prostredí. Označuje situáciu, keď sa kultúrne elementy jednej spoločnosti difúznym, teda rozptylovým pohybom, presúvajú do spoločnosti inej. Kultúrna difúzia sa zväčša spája s migráciou obyvateľstva. Nás však bude zaujímať proces fyzikálnej difúzie, lebo súvisí s problematikou plesní, a tá býva častým problémom v mnohých domácnostiach, súkromných alebo verejných budovách.
Pri procese fyzikálnej difúzie majú všetky látky tendenciu pohybovať sa z prostredia s vyššou koncentráciou do prostredia s nižšou koncentráciou. Látky charakterizuje jedna podstatná vlastnosť. Ak sa ich častice môžu pohybovať, tak to urobia a rozptýlia sa. Rozptýlenie potom prebehne po celom priestore, a to až do miest, kam sa môžu dostať. Postupne sa tak ich koncentrácia vyrovná. Takéto chovanie označujeme pojmom – difundácia látok.
Difúzia sa významne podieľa na veľkom množstve biologických, fyzikálnych a chemických procesov. Uveďme si jednoduchý príklad. Predstavme si vrecko čaju a látky, ktoré sa začnú z neho uvoľňovať, ak je voda dostatočne horúca. V prípade, že voda dostatočne horúca nebola, látky sa uvoľnia len málo alebo vôbec. To znamená, že nezískali dostatok energie pre svoj pohyb.
Vodná para sa vo vzduchu nekoncentruje ľubovoľne, ale iba do výšky čiastočného tlaku nasýtenej vodnej pary. Tento tlak však prudko klesá s termodynamickou teplotou. Vodná para, ktorá vďaka difúzii pritiekla do miest, kde už bol dosiahnutý tlak nasýtenej pary, následne kondenzuje.
Nás zaujíma difúzia v súvislosti s vodnou parou, ktorá sa vyššie popísaným fyzikálnym spôsobom šíri najmä v stavebných konštrukciách. Difúzia vodnej pary je vlastne prestup molekúl pary poréznou štruktúrou konkrétnej stavebnej konštrukcie a je úzko spätá s problematikou tepelnej izolácie.
Vodná para prestupuje z miest s vyššou koncentráciou do miest, kde je koncentrácia nižšia. Nejde ale o žiadnu fyzikálnu silu. Tento stav je následkom spontaneity všetkých sústav zaujať rovnovážny stav, teda aj snaha vodnej pary zaujať rovnomernú koncentráciu. Ak by nedochádzalo ku kondenzácii vodných pár, zrejme by slovo „difúzia“ ostalo v stavebnej praxi na okraji záujmu.
Difúziu vodnej pary sme v konštrukciách nútení strpieť, ale treba príjmať také opatrnenia, ktoré difundujúcej pare v kondenzácii účinne zabránia. Ak niet inej možnosti, musíme sa snažiť aspoň o to, aby bolo kondenzátu čo najmenej. V teplom období sa má vyzrážaná vlhkosť bezpečne odpariť aj preto, aby nedochádzalo ku vzniku plesní.
Vôbec najrizikovejšími bývajú obdobia zimy a mrazov. Vtedy obvodová stena prenáša veľký teplotný rozdiel medzi vnútrom domu a vonkajším prostredím. Následkom takejto situácie býva vo vnútri vysoký čiastočný tlak vodnej pary a vonku veľmi nízky.
Donedávna bol takmer každý dom difúzne otvorený. Potom prišli polystyrénové tepelné izolácie, ktoré zle prepúšťali vodnú paru. S nimi sa však objavili aj materiály, ktoré vodnú paru neprepúšťali vôbec, ako napríklad paro- a vzduchotesné fólie, používané v ľahkých drevostavbách izolovaných minerálnou vlnou. Takéto stavby si rýchlo vyslúžili nelichotivé označenie „nedýchajúce konštrukcie.“ Aj keď plnili funkčné a bezpečnostné parametre, prejavovali symptómy nezdravých konštrukcií.
Odpoveďou na takéto konštrukcie bola výroba tepelných izolácií z rastlinných a drevitých vlákien. Túto príležitosť využili výrobcovia drevostavieb, a najmä producenti tepelných izolácií. Začali ponúkať tzv. obálkové konštrukcie, prípadne celé domy, bez parobŕzd alebo parozábran. Ujal sa odborný názov – difúzne otvorené konštrukcie. Systémy sa dali použiť na tehlové aj kamenné domy.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj otázku dýchajúcich konštrukcií a izolácií. Takéto konštrukcie kladú difundujúcej vodnej pare relatívne malý odpor, a preto môže byť difúzny tok vysoký. Samozrejme, že bez kvalitného úvodného projektu nemôžu ani tieto konštrukce riadne fungovať.
Kondenzáciu v stenách je možné zvládnuť, ale treba prijať odborné opatrenia. V zásade ide o dve technické riešenia. Ak ide tehlovú, prípadne inú konštrukciu, dajú sa difúzne otvorené konštrukcie navrhovať takým spôsobom, aby ku kondenzácii dochádzalo len v extrémnych podmienkach, teda počas zimy a mrazov, a to len v malej miere.
Druhé riešenie spočíva v umiestnení parotesnej a vzduchotesnej fólie zo strany interiéru. Zabránime tomu, aby do ochladzovaných obvodových stien prenikala vodná para, či už difúziou alebo prúdením vzduchu. Takéto opatrenia môžeme realizovať u väčšiny drevostavieb.
Ak sa vo vašej domácnosti následkom difúznych zmien v konštrukcii, objavila pleseň a vy nie ste schopní realizovať stavebnú nápravu, je tu pre vás iný variant ako zabrániť ďalšiemu vzniku a šíreniu plesní.
Sme odborná firma A SERVIS LIPKA, s. r. o., ktorá vám môže pomôcť riešiť vaše problémy s výskytom plesní, nech je príčina akákoľvek.
Naše postupy spočívajú v dezinfekcii a odstránení plesní mechanickou cestou, teda dôkladnom umytí stien a následným nanesením protiplesňového náteru LSG. Postupy, ktoré využívame sú osvedčené a garantujú čistotu vašich stien bez plesní minimálne 4 až 6 rokov.
Napíšte komentár